Najrýchlejšia tvorba prvotriednych webových stránok.
Príťažlivý vzhľad, jednoduché ovládanie, dodržaný rozpočet a časový harmonogram.
Väčšina aplikácií musí uchovávať určité dáta. Potrebujete ich meniť, dopĺňať, či mazať, podobne ako vaše statusy a posty na sociálnych sieťach.
Aké má developer základné možnosti pri práci s dátami, si môžete prečítať v tomto článku.
Základný spôsob ako údaje v aplikácii ukladať je využitie úložiska zariadenia, na ktorom aplikácia, či program beží. V závislosti od typu zariadenia a aplikácie môže programátor využiť rôzne spôsoby ukladania, ktoré dané zariadenie a platforma podporujú.
V prípade bežných počítačov, u nás najčastejšie s Windows, má programátor takmer neobmedzené možnosti ako dáta na disk ukladať. Je to v podstate tá najjednoduchšia, ale na druhej strane najprácnejšia forma práce s dátami.
Pokiaľ potrebujete ukladať údaje v určitej štruktúrovanej forme, je vhodné využiť nástroje, ktoré to za vás vyriešia.
V začiatkoch éry osobných počítačov s DOS a WINDOWS operačným systémom sa využívali DBF súbory. Je to formát, ktorý je vhodný na prácu so štruktúrovanými dátami a ktorý veľa práce programátorom ušetril pri využívaní vývojových nástrojov s podporou PDF formátu. Veľmi rozšírené u nás boli FoxPro, dBase, či Clipper.
Napriek nesporným výhodám, má používanie DBF súborov aj množstvo obmedzení. Tie sa prejavia najmä pri spracovaní veľkého objemu dát a súčasnej práci viacerých používateľov.
Relačné databázy sú systémy, ktoré sú oveľa komplexnejšie a robustnejšie ako DBF súbory. Relačné databázy zvládajú prácu s velkými objemami dát a práca viacerých úžívateľov súčasne je ich natívnou funkciou.
Manipuláciami s dátami sa realizuje pomocou jazyka SQL, ktorý by mal každý bežný programátor ovládať.
Medzi najznámejšie databázové platformy patria Oracle, MS SQL, MySQL, PostgreSQL, MariaDB a ďalšie.
Relačné databázy sú vhodné na ukladanie dát vo forme tabuliek. Napríklad ak by sme chceli uchovávať mená a adresy osôb, tak v relačnej databáze vytvoríme tabuľku, kde každý riadok tabuľky bude obsahovať údaje o jednej osobe. Stĺpce tabuľky potom budú určené vždy pre konkrétny typ údaja o osobe, čiže meno, priezvisko, ulica, obec, atď.
Ak však potrebujete ukladať údaje iného ako tabuľkového charakteru, napr. videá, fotografie alebo iné neštrukturované dáta, potom príde vhod NoSQL databáza.
Medzi najznámešie NoSQL databázy patria MongoDB, či Couchbase.
Každá web stránka, či web aplikácia, ktorá má dynamický obsah, má uložené údaje na vzdialenom počítači, tzv. serveri, kde má údaje uložené niektorým vyššie uvedeným spôsobom.
Webová aplikácia môže taktiež manipulovať s údajmi, ktoré sú uložené mimo nej a spolupracovať s inými webovými aplikáciami. Na túto spoluprácu sa využívajú väčšinou webové služby. Jednotlivé weby tak môžu ťažiť zo vzájomnej spolupráce a poskytnúť užívateľovi viac možností a lepšiu funkčnosť.
Aplikácia, ktorú si nainštalujete do mobilu, či tabletu môže využiť možnosti lokálneho ukladania údajov, ktoré poskytuje príslušný mobilný operačný systém ako sú iOS, Android, Windows a iné. Princípy použitia sú u jednotlivých platforiem podobné, avšak konkrétna implementácia a programovacie techniky a jazyky sú odlišné.
Podobne ako u webových aplikácií aj mobilné aplikácie môžu komunikovať pomocou webových služieb s inými webovými aplikáciami a poskytnúť vám oveľa viac informácií ako by sa reálne dalo do vášho mobilu uložiť.
Keď už vieme v čom program vytvárať a ako ukladať dáta, je vhodný čas povedať si, ako vytvárať bezchybné aplikácie. V ďalšej časti si povieme niečo o oprave chýb a ladení programov.